Časť šestnásta – Ruská logika

Ruská logika – to je pojem pre bežného Európana absolútne neobsiahnuteľný. Ťažko sa to popisuje, ale pokúsim sa.

Napríklad taká zmena telefónneho operátora. Je to tu s nimi ťažké, pretože stačí prejsť do susednej oblasti a už potrebujem roaming. Tak som svojho času hľadal tarif, kde by som mal už všetko v cene a nemusel neustále dávať pozor, kedy prechádzam cez hranicu oblasti a sms-kou si zapínať, respektíve vypínať službu, ktorá mi ako tak zníži poplatky za roamingové služby. Tom Cruise vo filme „Mission impossible“ to mal neporovnateľne ľahšie. Megafon, ktorý bol aj oficiálnym sponzorom olympiády, sa k mojim potrebám vtedy priblížil najviac. Mimochodom, v Soči sa zákazníci iných operátorov museli počas olympiády prepnúť do siete Megafonu, inak sa nikam nedovolali a ani nikto im. Proste monopol. Išiel som teda do ich pobočky, kde mi po dlhom čakaní vysvetlili, čo k tomu treba, vypísali zmluvu a zinkasovali poplatok za prenesenie čísla. Ak by som toto riešil na Slovensku, tak zinkasujem ja ich. No ale Rusko je iné. Keď som chcel poriešiť aj prenesenie čísla z fyzickej osoby na firmu, tak mi bolo vysvetlené, že na to treba osobu zastupujúcu firmu a mňa. To, že firmu zastupujem ja, je nedostatočné, pretože to nesmie byť jedna a tá istá osoba. Vraj mám niekoho splnomocniť, kto za firmu podpíše zmluvu pri prevode. Po mojej otázke, aký má význam splnomocňovať niekoho na podpis dohody, pri ktorej budem účastný, slečna iba mykla ramenami. Majú to tak nariadené a cez to vlak nejde. Tak keď to budem niekedy riešiť, splnomocním ju. No radšej som si vzal nové číslo.

🙂

Keď už spomínam splnomocnenie, nesmiem zabudnúť ani na notárov. Tí si tu žijú ako prasce v žite. Neexistuje tu generálne splnomocnenie, takže na každý úkon je potrebné samostatné. Dajú sa vypísať aj do jedného splnomocnenia, ale to potom vyzerá ako vedecký časopis. Veľa textu na množstve strán a nikto tomu nerozumie. Nedaj boh, že sa na niečo zabudne. To je potom aj päťtisíc rubľov málo.

Nechcem sa vôbec púšťať do účtovníctva, pretože to som absolútne nepochopil ani na Slovensku, takže sa ani nepokúšam pochopiť to Ruské. Šéfka firmy, ktorá sa nám o tieto veci stará, sa aj snažila mi niečo vysvetliť, ale asi v polovici som sa stratil a tak som jej radšej povedal, že jej verím a išiel som do banky. Kto to množstvo papierov vlastne číta?

Banky sú tiež samostatná kapitola. Internetové bankovníctvo je tu iba v plienkach a pri jeho používaní narastú poplatky za vedenie účtu niekedy aj na desiatky eur mesačne. Schválne som to napísal slovom, aby si niekto nemyslel, že som sa pomýlil v číslici. Ku každému úkonu na pobočke musí klient vyplniť minimálne jedno A4-kové tlačivo. Ak to vypĺňa pracovníčka banky, vyúčtuje si za túto službu nemalý poplatok. Za každú stranu zvlášť. K výberu peňazí na pobočke je potrebné požiadať o vydanie šekovej knižky. Jej vypísanie je pre mňa podobná záhada ako „ježek v kleci“. Hlavne keď mi po vyplnení pracovníčka prepážky odstrihne z pravého horného rohu malý štvorček, dá mi ho aj so stránkou z knižky do ruky a pošle ma do pokladne. Tam ten odstrihnutý štvorček druhá pracovníčka prilepí na tú istú stránku tesne pod odstrihnuté miesto a vydá mi peniaze. Vďaka bohu za platobné karty. A zakaždým chcú odo mňa úradný preklad pasu, aj napriek tomu, že si z neho spravili kópiu a založili do archívu. Dokonca aj tá istá pracovníčka, ktorá už dokonca vie naspamäť moje meno a spomínanú kópiu sama robila. No ale čo by som pre ne nespravil.

Umývanie ciest počas dažďa

Tak ako i v iných krajinách, aj tu si magistrát mesta objednáva u súkromných firiem služby zabezpečujúce údržbu ciest. Zaplatia za objem prác a už sa nikto nestará, kedy budú tieto práce vykonané. Hlavne aby boli. A potom aj zaplatené. Tak sa nie zriedka stáva, že na jeseň, keď už aj denné teploty klesajú pod bod mrazu, vybehnú do ulíc polievacie autá a začnú umývať cesty a chodníky. A čo sa stane s vodou v mraze? Proste prča na korčuliach. Alebo v zime, bez ohľadu na odmäk a plusové teploty, jazdia po meste pluhy a pieskom posýpajú suché cesty. Keď bolo nasnežené, nevidel som ani jedno cestárske auto.

Môj ruský priateľ ma požiadal, aby som toto nikomu u nás nehovoril a radšej rozprával, ako je v Rusku krásne a všetko funguje. Tak to teda každému vravím…

5.00 avg. rating (98% score) - 3 votes

Jeden komentár k “Časť šestnásta – Ruská logika”

  1. Ruská logika – čo to je? Prežil som v Rusku 25 rokov a prešiel krížom krážom – a nikde som to nestretol. Autor len opisuje denné skúsenosti. Keď som si to prečítal, uvedomil si, že fakt má pravdu, ja som sa nad týmito vecami už ani nezamýšľal :-)))

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*