Časť sedemnásta – Edukačné orgie

„Vypusknoj“ po rusky

Tak, a začali sa prázdniny. „To zas bude v álejích nablito“. Ulice sa naplnili veselými a často aj potuženými deckami, ktoré ukončili posledný ročník školy a oslavujú takzvaný „vypusknoj“, čo by sa dalo voľne preložiť ako rozlúčková. Pre väčšinu z nich to znamená bujaré šantenie často s podporou alkoholu alebo iných látok zlepšujúcich krátkodobo náladu. Podotýkam, že nejde iba o stredoškolákov, či vysokoškolákov. V ruskom parlamente sa nedávno viedla vážna debata o zrušení rozlúčkových párty pre ich zhýralosť často hraničiacu s orgiami. Je to problém prevažne veľkých miest, kde si deti bohatých rodičov nezriedka objednajú limuzíny, alkohol, ba aj dámy s najstarším remeslom a bez dozoru dospelákov sa oddávajú zábave, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Caligula. Len nerozumiem, prečo to rieši parlament a nie rodičia. Možno preto, že veľa z nich sedí v parlamente.

V Rusku sa prázdniny začínajú o mesiac skôr ako na Slovensku, no neplatí to pre končiacich študentov, ktorí majú záverečné skúšky posunuté až na jún. Ruský školský systém je, podobne ako u nás, viacstupňový, s tým rozdielom, že na vysokú školu sa dá za určitých podmienok postúpiť už priamo po ukončení jedenásť ročnej školskej dochádzky. To, že je dlhšia, však neznamená, že sa deti aj viac naučia. Nie raz som sa stretol s tým, že o histórii alebo geografii Ruska som vedel viac, ako ruskí študenti, ktorí iba nedávno vyšli zo školy.

Kvalita ruského vzdelávania je skutočne na veľmi nízkej úrovni. Prestížne univerzity s pozitívnym vnímaním vo svete možno spočítať na prstoch jednej ruky. Prevažne však vysoké školy v Rusku chrlia množstvá absolventov bez dostatočných vedomostí, často nepriamo úmerných výške sumy, za ktorý si vysokoškolský titul zaobstarali. Nie je žiadnym tajomstvom, že si vysokoškolskí pedagógovia (ak ich vôbec možno takto nazvať) vypýtajú úplatok otvorene pri skúške a ak sa niekto rozhodne im nevyhovieť, tak mu začnú robiť problémy a môže byť aj génius, cez ich sito neprejde. Diplomové práce sa oficiálne dajú kúpiť na internete, pričom nemálo z nich predávajú samotní profesori. Vlastnej tvorbe sa medze kladú.

Dalo by sa možno teraz polemizovať, čím je to spôsobené, či nízkymi platmi pedagógov, rozdielnym prahom vnímania korupcie v ruskej spoločnosti alebo zle nadstavenými pravidlami. Každopádne to však degraduje ruský vzdelávací systém. Nepomôže ani nedávno zavedená novinka, v podobe pravidelného obnovovania si vysokoškolskej kvalifikácie. Veď kde asi si budú musieť obnoviť ruskí pracujúci svoju kvalifikáciu? No predsa na univerzite, ktorú ukončili. A u koho? Na deväťdesiat percent u toho istého vyučujúceho, koho už raz podplatili. Výsledok bude taký, že úroveň vzdelania sa nezvýši, no príjmi skorumpovaných pedagógov áno.

Problém je, že celý tento nesystémový prístup začína už v predškolských zariadeniach. Deti musia pred prvým zápisom preukázať, že vedia čítať, písať a počítať. Načo teda potom vlastne majú chodiť do školy? A aby toho nebolo málo, musia absolvovať stresujúce psychologické vyšetrenie. Najhoršie na tom je, že metódy výučby v materských a základných školách sú veľa krát veľmi odlišné. Takže po nástupe do školy, sú deti nútené sa ešte raz učiť to isté, ale inak. Vôbec sa potom nedivím, že sa škola pre ne stáva nezaujímavou a niektoré získajú už na začiatku k vzdelávaniu odpor. O prístupe väčšiny učiteľov k žiakom radšej pomlčím, Komenský by sa určite obracal v hrobe ako lodná skrutka.

Tetris

Je až zázrak, že sa v takom množstve „odpadu“ nájdu aj geniálni vedci, ktorým sa podarí napríklad objaviť novú prevratnú metódu liečenia rakoviny, prípadne molekulu urýchľujúcu hojenie otvorených rán. Z historických vynálezov ruských vedcov stoja za zmienku galvanizácia plastov, zváranie elektrickým oblúkom, farebná televízia, prístroj na nočné videnie, elektrónový mikroskop, videomagnetofón alebo aj u nás svojho času veľmi populárny tetris. Z novodobých je zaujímavý napríklad vynález bezfarebného ekologického atramentu, ktorý sa dá použiť aj v bežných tlačiarňach a ktorý nadobudne potrebnú farbu až po jeho nanesení na papier. V sovietskej minulosti nebolo ničím neobvyklým, ak takýto vedec skončil za svoje „zásluhy“ v lágri, v lepšom prípade v emigrácii. Dnes prevažná väčšina takýchto géniov skončí v utajovaných armádnych programoch alebo v zahraničných výskumných centrách. Možno aj preto nie je u nás v poslednej dobe veľmi počuť o ruských vedeckých výsledkoch. Alebo je to „objektívnym“ filtrovaním informácií našimi mainstreamovými médiami? To už nech si zhodnotí každý sám.

5.00 avg. rating (98% score) - 2 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*